V pondelok 3.mája 2010 tretiaci, p. učiteľka Mgr .Daniela Ďurkovská, p. vychovávateľka Mgr. Lujza Švecová a animátori z CVČ Strom Michal Privarčák a Štefan Zemjak stretli v školskej kaplnke, kde sme  mali spoločnú svätú omšu na zahájenie týždňovej Školy v prírode. Svätú omšu celebroval pán farár Ján Hudec.

Po nej sme sa spoločne presunuli na autobusovú zastávku, kde nás už čakal autobus, ktorý nás zaviezol do Kuneradu. A tu sa to všetko začína.
Hneď, ako sme prišli na chatu, sme sa ubytovali – zadelili do izieb, vybalili a šli sme sa učiť. Mali sme dve hodiny – Matematiku a Slovenský jazyk. Po vyučovaní sme sa naobedovali a mali siestu. Po nej sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti, kde sme si povedali pravidlá a všetko, čo nás čaká. A potom sme šli hurá – do prírody – na dolné ihrisko. Chlapci si zahrali futbal, dievčatá zbierali plody prírody a vyrábali krásne výtvory. Na ihrisku sme si dali aj olovrant. Boli sme tam až do večere. Po spoločnej večery sme sa odobrali do spoločenskej miestnosti – aj s vankúšmi, kde sme si pozreli pekný film „Strom snov“. Potom sme sa o ňom porozprávali a spoločne pomodlili. A keďže už bol pokročilý čas, šli sme sa poumývať, obliecť do pyžama a šup do postele. Pani učiteľka každému prišla dať krížik a pusu na dobrú noc a za chvíľu sme už všetci spali.

Ráno sme vstávali o 7.00, ale poniektorí boli hore už skôr – pravdepodobne sa nevedeli dočkať nových dobrodružstiev. Po rannej hygiene a modlitbe sme sa odobrali na spoločné raňajky a po nich začalo vyučovanie. Mali sme tri hodiny – Matematiku, Slovenský jazyk a Čítanie/Písanie.  Po vyučovaní sme mali výborný obed, pri ktorom sme si pod taniermi našli obrázok pexesa. Ten sme nemohli nikomu ukázať, aby vyšla poobedná aktivita. Tajomstvo sme udržali... Po sieste sme sa rozdelili na chlapcov a dievčatá. A začalo poobedie „Mars a Venuša“. Chlapci odišli do lesa – dievčatá sa s nimi rozlúčili a naplánovali si spoločné popoludnie. My – dievčatá sme sa vybrali na neďalekú krásnu lúku, kde sme dokonca videli aj srnku. Na lúke sme sa usadili a rozprávali o „dievčenských“ veciach, tancovali medzi motýľmi a zbierali kvietka. Vrátili sme sa skôr, pretože sme chceli chlapcom pripraviť večeru – palacinky. Každá z nás pripravila – ozdobila palacinky pre seba a pre chlapca, ktorý mal pár k nášmu pexesu. Výtvory boli naozaj úžasné. A prišli chlapci. Keďže to malo byť prekvapenie, museli sme ich nechať v napätí. Prichádzali po jednom a s darčekom pre dievča – druhú polovičku pexesa. Páry sa našli... A sedeli oproti sebe. Bolo to veľmi pekné – chlapci boli ozajstní gavalieri. Po večery sme sa presunuli do našej spoločenskej miestnosti, kde sme si pozreli fotky z celého dňa a vzájomne sa podelili o zážitky. Chlapci nám porozprávali o tom, ako sa naučili robiť oheň, ako ho uhasili a dokonca nám porozprávali a ukázali video, ako postavili bunkre. Taktiež si dali záležať na darčeku pre spolužiačku – každý jeden bol originálny. A za taký nádherný spoločný deň sme sa poďakovali a samozrejme, nezabudli sme ani na našu nebeskú Mamičku a pozdravili sme ju desiatkom ruženca. Potom sme sa odobrali do našich izbičiek, poumývali sa a šli sme spať – samozrejme aj s pusou a požehnaním od pani učiteľky a pani vychovávateľky.

V stredu ráno sme sa zobudili trošku neskôr, pretože v  ten deň sme sa neučili. Pred raňajkami sme si spravili rannú hygienu a po nej sme mali modlitbu. Po nej sme mali spoločné raňajky. Doobeda sme sa šli všetci pozrieť s Miškom a Števkom do lesa na bunkre, ktoré včera urobili chlapci. Po návrate sme sa s pani učiteľkou a pani vychovávateľkou stretli v jedálni a tam sme si začali vyrábať denníčky, do ktorých sme si zapísali všetko, čo sme doposiaľ zažili na chate... Obed bol tiež jedinečný. Ako dvojice sme mali priviazané ruky k sebe a mali sme sa najesť – išlo o spoluprácu. A bol to skutočný zážitok. Všetci sme sa dokázali pekne dohodnúť. Takto „zviazaní“ sme boli aj počas siesty. A po sieste sme si vzali olovrant a šli sme do prírody – na výlet. Kráčali sme po ceste smerom na Martinky. Príroda okolo bola naozaj krásna. Ale čo sa stalo... Po pár kilometroch začalo hrmieť a začalo pršať... Čo pršať, priam liať. A my sme sa rýchlejším krokom otočili a šli nazad...Ale dážď nám moc nevadil – zmokli sme síce „donitky“, ale bolo to – ako viacerí povedali „romantické“. Keď sme sa vrátili, hneď sme nabehli do spŕch a riadne sa osprchovali. Pekne čistí sme sa išli navečerať a po večery, keď prišiel pán kaplán Peťo, sme mali svätú omšu. Po omši sme sa rozlúčili s pánom kaplánom a Majkom, ktorý nás šiel  vo štvrtok reprezentovať na súťaž „Slávik Slovenska“.  My sme ostali v spoločenskej miestnosti, kde sme sa pomodlili a každý poďakoval za toho – o koho sa celý deň nejakým spôsobom staral. A po modlitbe opäť do pyžama a do postieľok... A samozrejme, pusa a krížik od pani učiteľky a vychovávateľky.

Vo štvrtok sme sa hneď po rannej sv. omši a raňajkách začali učiť. Mali sme Náboženstvo s pánom farárom,  Matematiku  a Čítanie/Písanie. Po vyučovaní sme si dali výborný obed, po ktorom nasledovala siesta. Okolo 15tej sme sa všetci stretli na lúke oproti chate, kde sme boli rozdelení do dvojíc. V lese vedľa chaty boli porozhadzované papieriky s úlohami, ktoré sme mali ako dvojice plniť – bolo to na matematiku, slovenčinu, angličtinu... a samozrejme, bolo to na rýchlosť a..bolo to aj dosť náročné. Ale popasovali sme sa tým a všetci sme úlohy vyriešili. Najrýchlejšej dvojici to trvalo skoro 45 minút. Po tejto vedomostnej súťaži sme sa odobrali do chaty, pretože začalo trošku pršať. Stretli sme sa v jedálni, ktorá sa premenila na „krajčírsku dielňu“. S veľkou chuťou a láskou sme sa pustili do výroby darčeka pre mamičku – šili sme srdiečko.. A naozaj nám to išlo – veríme, že sa budú mamičkám páčiť. Potom sme sa odobrali vonku, kde nám už pán chatár pripravil oheň, na ktorom sme si opiekli špekačky. Keďže sme sa dobre najedli, potrebovali sme to niekde vybehať, tak sme sa spoločne pustili  do lesných hier. Asi o hodinu sme sa všetci stretli pri ohni, kde sme sa spoločne pomodlili ruženec. Po ňom sme sa šli teplejšie obliecť, zobrali sme si baterky a išli sme na nočnú prechádzku. Na dolnom ihrisku sme si spravili diskotéku – hudbu sme si púšťali z mobilov a svetelné efekty sme mali vďaka baterkám. Zrazu sme zistili, že sa nám stratil Miško, tak sme sa ho vybrali hľadať. Našli sme ho ukrytého pri chate blízko našej chaty. Keďže u pána farára v izbe sa ešte svietilo, rozhodli sme sa, že mu zaspievame pod oknom. Pán farár okno otvoril a bolo na ňom vidieť dojatie. Aj nám sa to veľmi páčilo. Keď sme sa vrátili do chaty, mali sme sa obliecť do pyžama a stretnúť sa v spoločenskej miestnosti. Tak sme aj urobili. Naši dospelí pre nás deti pripravili nočnú pokladovku. Boli sme rozdelení do piatich skupín... Nakoniec sme poklad našli spoločne – potrebovali sme na to, aby sme vedeli, kde je ukrytý, písmenko, ktoré vlastnila každá jedna skupina. Ale keďže sa máme učiť trpezlivosti a bolo už naozaj veľa hodín, dohodli sme sa, že si poklad rozdelíme až ráno. Spoločne sme sa pomodlili a šli sme spať.

Ráno, keď sme sa zobudili, čakali nás už raňajky. Po raňajkách sme sa pobrali do spoločenskej miestnosti, kde sme si rozdelili poklad, ktorý sme našli včera v noci. Boli tam sladkosti a pamiatka na túto Školu v prírode s myšlienkou od don Bosca: „Skáčte, kričte, robte čo chcete, len nehrešte!“. Určite sa jej budeme všetci držať. Doobeda sme si urobili kultúrny program, ktorý sme si mali pripravovať počas voľného času od stredy. Program bol úžasný. Nikto sa nehádal, všetci sme sa mali radi, každému sa všetko páčilo. Potom nasledoval slávnostný obed. Po ňom sme sa išli pobaliť a všetky tašky sme si vyniesli vonku do Miškovho auta. Takto pobalený sme sa ešte stretli v spoločenskej miestnosti, kde sme spoločne zhodnotili  celú Školu v prírode a vyhodnotili súťaže, ktoré sme mali počas celého pobytu na chate. Potom už len spoločná fotka a behom dolu kopcom na autobus. Cesta späť ušla veľmi rýchlo. Pri CVČ Strom nás už čakali rodičia, s ktorými sme išli spoločne poďakovať za všetko nášmu nebeskému Ockovi na sv. omšu, ktorú mal kaplán Peťo. Po nej sme sa rozlúčili a zaželali si krásny víkend... Na tento týždeň budeme mať určite len tie najlepšie spomienky.