V piatok 22. apríla navštívili žiaci 7. A, 7. B a 8. B triedy starobylé mesto Banská Štiavnica, ktoré je od roku 1993 na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Prvou zastávkou bolo Banské múzeum v prírode, kde sú umiestnené banské stavby z celého regiónu Štiavnických vrchov. Najzaujímavejšou časťou expozície je Štôlňa Bartolomej, do ktorej sme fárali oblečení v plášťoch a s prilbami na hlave spolu s miestnym pánom sprievodcom. Prešli sme históriou baníctva od 13. storočia až do 1. polovice 20. storočia, keď sa ťažba zlata a striebra v týchto miestach zastavila. Z múzea sme pokračovali pešo okolo tajchu Klinger smerom k starému cintorínu, kde je pochovaná prvá láska Andreja Sládkoviča – Marína Geržová /rodená Pišlová/. Svoju lásku k nej vyznal v najdlhšej ľúbostnej básni na svete - Marína. Od cintorína sme pokračovali do historického centra mesta, kde sa nachádza rodný dom Maríny. V súčasnosti je tu Banka lásky, kde nájdeme nielen pôvodný rukopis básne, ale aj tunel vyzdobený všetkými 2900 veršami básne. Na záver exkurzie sme absolvovali prehliadku Starého zámku. Protiturecké opevnenie Starého zámku bolo vybudované v 16. storočí na mieste, kde od 13. storočia stál kostol. 

Všetci sme si odniesli mnoho zážitkov a túžbu opäť sa vrátiť do krásnej Banskej Štiavnice. Celú cestu sme putovali s Andrejom Sládkovičom a básňou Marína, ktorej krátky úryvok pripájame na záver:  
 

Marína moja! teda tak sme my

ako tie Božie plamene,

ako tie kvety na chladnej zemi,

ako tie drahé kamene;

padajú hviezdy, aj my padneme,

vädnú tie kvety, aj my zvädneme,

a klenoty hruda kryje:

Ale tie hviezdy predsa svietili,

a pekný život tie kvety žili,

a diamant v hrudi nezhnije!